Kráľovná v tieňoch - Trón zo skla 4
Aelin sa po ukrutnej ceste Wendlynom, kde pri získaní informácií umrela Celaena, vrátila do Adarlanu. Prišla splniť sľuby a oslobodiť svojich priateľov z područia kráľa Adarlanu, lenže v momente, keď sa vráti, všimne si, ako veľmi sa veci zmenili. Ničomu však nerozumie a dozvedá sa to, čo sme sa my už dozvedeli z predchádzajúcej časti, Chaol zahodil svoj ikonický meč symbolizujúci česť a post Kapitána stráží, Dorian je v zajatí démona, pomocou ktorého ho ovláda jeho vlastný otec a samotný démon ho núti sledovať všetky hriechy, ktoré pácha vlastnými rukami, telom i mágiou. Aelin však zasiahne najviac skutočnosť, že jej milovaný a najdrahší bratranec Aedion je v zajatí a na Dorianove dvadsiate narodeniny sa ho Kráľ chystá popraviť presne za účelom prilákania mladej kráľovnej.
Podarí sa Aelin všetkých zachrániť a zvrhnúť kráľa? Alebo aspoň jedno z toho? Alebo sa všetko ešte viac zamotá?
Skvost.
Neopísateľný a dokonalý skvost. Do rúk sa nám dostal štvrtý diel série, ktorú neskonale milujem a nikdy neprestanem. Jednoducho..... Milujem Sarah J. Maas.
Sarah J. Maas zrejme písala súčasne aj Dvory, takže istú atmosféru, dojem, to pochytilo jedno od druhého, s tým sa s Marilee nehádam, ale ako OBROVSKÝ fanúšik dvorov, Trónu a jednoducho SJM zásadne nesúhlasím, že to je zlé/že tomu uškodilo...
Atmosféra bola už trochu menej ponurá a krvilačná a bolo tam povsúvané množstvo vedľajších scén, ktoré by ,,niekto" mohol označiť za zbytočné, s čím ja opäť nesúhlasím. Každú jednu vsuvku a slovko navyše som si užila a nedokázala som prestať hltať jej rukopis. Jej bezchybné slovné obraty, nádherné opisy, skvostné vyobrazenia, jednoducho skvost... To slovo sa tu bude objavovať často...
Vzťahy... Eh... Tu sa moje vnútorné ja rozdvojilo a bojuje samo proti sebe. Je tu isté postrčenie vzťahov, menšie štuchnutie správnym smerom, ale ak postavy milujete aspoň z polovice tak ako ja, nebude vám to absolútne vadiť. Vzťahy sa podľa môjho vyvíjajú prirodzene, hoci sa nachádzajú na bode zlomu, kedy sa od seba už jednoducho nedokážu ani sami odtrhnúť, nezávisle od stáročného sebaovládania.
V príbehu sa nám objavilo zopár nových postáv a keď už rozoberám postavy, jednoznačne súhlasím, že Manon Čiernozobá je SKVOSTNÁ postava pri ktorej mi tečú sliny... Ako autorke...
Pasáže venované Manon sú teraz okorenené o novú postavu, jej oddanosť slávnym pravidlám, zásadám bosoriek, podstupuje pravou skúškou a srdce, ktoré nemá sa možno niekde hlboko v jej vnútri prebudilo.
Dokonalá krvilačnosť prepojená so sebazaprením, ale len z racionálneho hľadiska. Jej myšlienky, dokonale vyvážené a rozhodnutia rysované storočnými skúsenosťami sú perfektne premyslené, nič nie je hrané a časti jej príbehu... Jej pohľad, ako preniká a prepletá sa cez prostredie, ďalšie postavy, nové, doteraz nepoznané pocity... SKVOST.
Trochu ma zamrzelo, že Abraxos dostal menej priestoru, než si zaslúžil, no táto myšlienka ku mne prišla až teraz a počas čítania diela som tento dojem vôbec nemala. Manon ale konečne porozumie, prečo je jej sesternica tak neskrotná a svojou povahou úplne iná ako zvyšok bosoriek, objavuje a zisťuje nové spojitosti, o ktorých však netuší, čo všetko menia, pretože sama si to potrebuje urovnať a zistiť, ako svoju dilemu rozhodne a tým, ako zmení celý chod svojho života.
A ešte isté plus, čiastočný koniec. Dej, príbeh, alebo aspoň istá pasáž sa uzatvoril a teraz sa hlavní hrdinovia musia postarať o ten veľký finiš, ktorý ich čaká v nasledujúcich troch knihách.
Hodnotím:
⭐⭐⭐⭐ 4,5 (hoci mi to trhá srdce, na 5 hviezdičiek tomu chýbalo ozaj málo)
A ako záver, chcem sa poďakovať Sarah, mojej úžasnej a nadanej kamarátke a super kolegyni, ktorá mi všetko toleruje, za túto knihu, ktorú mi darovala na narodeniny. ILY FOREVER
Zverejnené 14.12.2020
Elizabeth